Najstaršou geologicky datovateľnou etapou sú prahory (archeozoikum). Začínajú poklesom pôvodne značnej teploty určitých častí zemského povrchu pod 1375 °C (teplota topenia najodolnejších hornín) a vznikom akéhosi škrupinovitého panciera. Prvotná tenká zemská kôra ľahko praskala a vznikali v nej nehlboké zlomy, ktoré zotrvávali ako plochy nespojitosti zemskej kôry a postupne rástli do hĺbky. Členili zemskú kôru na bloky, ktoré mali rôznu pohyblivosť. V dobe asi pred 2 mld rokov sa vytvorili prvé centrá väčšej konsolidácie a objavovali sa zárodky spresnených blokov (kratónov) - základov budúcich kontinentov. Pri rozsiahlych vulkanických procesoch sa z hmoty Zeme uvoľňovalo veľké množstvo plynov a pár ako zložiek najľahšie unikajúcich pri diferenciácii. Ich kondenzáciou vznikali prvé vodné nádrže, ktoré obsahovali okrem vody aj veľké množstvo oxidu uhličitého a amoniaku. Prvé more (tzv. prapolievka) malo teda iné organické zloženie ako dnešné vodné nádrže. Koncom obdobia vznikajú prvé jednobunkovce.